V skutočnosti si vôbec nemusíte všimnúť, že sa niekto topí. Keď sa nezvláda nadýchnuť, ťažko bude kričať. Topiaci ľudia nemôžu mávať rukami o pomoc. Inštinktívna reakcia je rozpažiť a rukami tlačiť proti vodnej hladine. Niečo ako šliapanie vody rukami. To umožňuje nadvihnúť ústa nad hladinu pre nadýchnutie.
- hlava nízko vo vode, ústa v alebo pod úrovňou vodnej hladiny.
- vlasy cez čelo alebo oči.
- lapanie po dychu alebo rýchle dýchanie
- prázdne oči neschopné zaostriť
- snaha pretočiť sa na chrbát
- snaha plávať nejakým smerom, ale bez úspechu
Vo chvíli, keď si kúpajúci uvedomí, že nezvládate udržať hlavu nad hladinou, najskôr podľahnete panike a pokúša sa zápasiť s okolitou kvapalinou. Zúfalo lapá po dychu a možno sa mu podarí i slabý pokus o výkrik. Nasleduje konečné ponorenie a hladina sa nad ním uzavrie. Do prázdna chňapajúce ruky sa pokúšajú akoby vyšplhať po zvislom rebríku. Táto fáza trvá asi 30-60 sekúnd. Topiaci sa bezmocne pokúša zadržať dych. Typická doba je okolo 30-90 sekúnd.Následne vdýchne vodu. Záčína sa dáviť, kašle a znova vdýchne ešte viac vody. Voda v pľúcach zablokuje vstrebávanie kyslíka do pľúc. “Voda v dýchacích cestách spôsobuje prudký pálivý pocit, ktorý za chvíľu ale prestane, a človek cíti len kľud,” popisuje jeden z tých, čo prežili. Tento kľud je spôsobený blížiacou sa stratou vedomia kvôli nedostatku kyslíka. Záver topenia završuje už en úplna zástava srdca a mozgová smrť.
Pri rýchlom konaní vodného záchranára sa šance k oživeniu a záchrane topiaceho nespočne zvyšuje.
Prepnete sa práve do inštinktívneho módu. V tom stave nemôžu topiaci sa ľudia slobodne ovládať pohyby. Nie je teda možné, aby ste robili spontánnu činnosť, ako je mávanie o pomoc alebo pohyb smerom k záchrancovi a dokonca ani dosiahli na záchrannú výbavu.
Site was created with Mobirise